Slúchadlo #3: Suránova, Tichý, Mačinga: Zmiešané signály
Zmiešané signály je zvuková báseň, ktorá je postavená na dialógu troch autorov. Dielo vzniká ako prepojenie poézie, hudby a zvuku. Prvá báseň, od Doroty Suránovej, vznikla na základe prostredia a konceptu mikro-galérie: Slúchadlo. Druhá báseň, od Lubomíra Tichého, má istú spojitosť s prvou básňou a slúži aj ako nepriama odpoveď na ňu. Poetické celky spája zvukové a hudobné prevedenie od Jonáša Mačingu. Pri vytváraní zvukovej stopy boli použité archívne ale aj na novo nahraté zvukové záznamy. Atmosféru diela vytvára granulovane procesovaný hlas, mikrointervalentné ladenie, či deformovaný zvuk trenia sláčiku o gitarové struny. Proces tvorby primárne sprevádzala intuícia a kolektívny súlad.
Dorota Suránová vo svojej tvorbe skúma priestory, kde by sa mohla zakoreniť, inokedy popisuje snahu o hľadanie blízkosti na miestach, kde chýba. Rada prepája poéziu s inými médiami, najmä zvukom a filmom. Pochádza z Košíc aj Bratislavy, momentálne je študentkou kultúrnej antropológie a literatúry vo Viedni. Lubomír Tichý pochádza z malej obce Rozběřice vo východných Čechách. Vo svojom básnickom debute Místní (Fra, 2024) vychádza zo syntézy dedinskej a digitálnej priestorovej skúsenosti, v novšej tvorbe pracuje s digitálnou archeológiou v lokálnom kontexte. Je študentom Bohemistiky na Karlovej univerzite v Prahe. Jonáš Mačinga sa vo svojej hudobnej tvorbe venuje pomalej experimentálnej a ambientnej hudbe. Častokrát vystupuje pod projektom Motvilja, v ktorom prepája prvky elektroakustického minimalizmu, kazetových slučiek, terénnych nahrávok, drone a gitarovej ambient hudby. Pochádza z Košíc a aktuálne je študentom Intermédií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
Zmiešané signály (Mixed signals) is a sound poem based on a dialogue between three authors. The work is a combination of poetry, music, and sound. The work opens with a poem by Dorota Suránová, which was inspired by the environment and concept of this micro-gallery. The second poem, by Lubomír Tichý, follows on from it and serves as an indirect response. The poetic segments are linked by Jonáš Mačinga's sound and musical arrangement. Archival and newly recorded sound samples were used to create the soundtrack. The atmosphere of the work is created by a granularly processed voice, micro-interval tuning, and the distorted sound of a bow rubbing against guitar strings. The creative process was primarily guided by intuition and collective harmony.
Dorota Suránová explores spaces where she could put down roots, while at other times describing the search for closeness in places where it is lacking. She likes to combine poetry with other media, especially sound and film. Originally from Košice and Bratislava, she is a student of cultural anthropology and literature in Vienna. Lubomír Tichý comes from the small village of Rozběřice in eastern Bohemia. His poetic debut, Místní (Fra, 2024), is based on a synthesis of rural and digital spatial experience, while his more recent work deals with digital archaeology in a local context. He is a student of Czech Studies at Charles University in Prague. Jonáš Mačinga's musical work focuses on slow experimental and ambient music. He performs under the project Motvilja, in which he combines elements of electroacoustic minimalism, cassette loops, field recordings, drone, and guitar ambient music. He comes from Košice and is a student of Intermedia at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava.
Length: 4 min 9 s
Opening: 31. 1. 2026 19:00
Exhibition: 31. 1. 2026 – 28. 2. 2026
